Jeden mesiac, niekoľko tisíc príbehov: Ako 116117 pomáha v situáciách, ktoré „nepočkajú do rána“

O 22:30 hod. zazvonil na linke pomoci 116117 telefón. Na druhej strane bola vystrašená mama jedenapolročného dievčatka. Hlas sa jej triasol.

„Dcérka má teplotu 40 stupňov. Dali sme jej všetky lieky, ktoré máme doma, ale teplota neklesá. Neviem, čo mám robiť…“

Operátor linky pomoci 116117 ju pokojne uistil, že je správne, že zavolala. Najskôr sa podrobne popýtal na stav dieťaťa – či pije, reaguje, ako dýcha, či nemá kŕče alebo vyrážky. Keď zistil, že dievčatko je síce horúce a unavené, ale adekvátne reaguje a pije tekutiny, začal mamu systematicky upokojovať.

Vysvetlil jej princíp fyzikálneho chladenia – že cieľom nie je dieťa prudko schladiť, ale pomôcť telu postupne odvádzať teplo. Odporučil jej vlažné zábaly prostredníctvom mokrého uteráka, ktorý musí byť na hrudníku dieťaťa tak, aby časť z neho siahala pod pazuchy. Tento postup bolo potrebné niekoľko krát opakovať cca 5 x po cca 5 min. Dôležite bolo, aby sa telesná teplota neznížila viac ako o cca 1,5 °C, aby dieťa nepodchladila.

Mama postupovala podľa pokynov. Po niekoľkých minútach sa dievčatku znížila teplota na vyhovujúcu hodnotu a pôsobilo pokojnejšie. Aj mama.

Operátor linky pomoci 116117 jej ešte vysvetlil, na aké varovné príznaky si má dať pozor počas noci a kedy by už bolo potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

Keď mama na konci hovoru poďakovala, v jej hlase už nebola panika, ale úľava. Návšteva zdravotníckeho zariadenia napokon nebola potrebná – stačila odborná rada, pokojný prístup a istota, že na to nie je sama.